rdfs:comment
| - thumb|230px|Toto je kadenie. Ako vidíme, so sraním to nemá fakt nič. thumb|230px|right|Takto vyzerala ozajstná udiareň, čiže kadibúdka. Každý teda snáď pochopí, prečo tak ľudia volali aj latrínu. Nie kvôli sraniu. Kadiť, (niekedy aj Okiadzať, priebehový spôsob Kadenie, respektíve Okiadzanie) je slovo, ktoré svedčí o bohatých jazykových fondoch slovenského národa.
|
abstract
| - thumb|230px|Toto je kadenie. Ako vidíme, so sraním to nemá fakt nič. thumb|230px|right|Takto vyzerala ozajstná udiareň, čiže kadibúdka. Každý teda snáď pochopí, prečo tak ľudia volali aj latrínu. Nie kvôli sraniu. Kadiť, (niekedy aj Okiadzať, priebehový spôsob Kadenie, respektíve Okiadzanie) je slovo, ktoré svedčí o bohatých jazykových fondoch slovenského národa. Vlastne bolo tomu stále tak, len po stvorení federácie s Čechmi a invázie tzv. „bohemizmov“ na panenské Pribinovo územie sa toto ako trochu sprofanovalo. V súčasnosti si totiž väčšina Slovákov myslí, že slovo „kadiť“ je synonymom slova „srať“, t.j. nie ani tak nenasierať, ale produkovať finálny produkt defekácie, verejne označovaný za hmatateľné hovno. Zabudlo sa na to, že v skutočnosti kadiť znamená použivať kadidlo a okiadzať niekoho znamená uctievať ho pomocou kadidla, prenesene aj vychvaľovať niekoho, velebiť ho vznešenými slovami. Nie teda osierať. Náhradným riešením býva u hlavne u adolescentných jedincov pri suchom fajčení fúkanie cigaretového dymu do ksichtu osoby opačného pohlavia za účelom upútania pozornosti. Takéto okiadzanie sa očividne tiež prebralo z Biblie a nechce nič iné iba vytvoriť pozornosť, príjemnú atmosféru a pozitívny obraz jeden na druhého. Z tohto vyplýva, že kadenie bolo z historického, či aj spoločenského pohľadu na Slovensku vnímané vždy iba pozitívne.
|